Na Vianoce sa to začalo a skončilo

Dvadsať rokov boli spolu. A len tak sa zbalil a nechal ju samu. Teraz, pred Vianocami. On ich bude mať veselé. Veď bodaj by nie, oveľa mladšia mu teraz bude pripravovať štedrú večeru. Upadala do depresií, hlavne pri predstave, že Vianoce bude tráviť sama! 

Bolo to na nej badať aj v práci. Jej produktivita klesla. Častokrát ju šéf pristihol duchom neprítomnú, zahľadenú kdesi do minulosti. Usúdil teda a celý kolektív tiež, že by bolo načase do toho zasiahnuť a vrátiť ju späť k pracovnému entuziazmu. 

Všetci sa zhodli, že najlepšou cestou bude vtiahnuť ju späť do vianočnej nálady a ukázať jej, že neostala sama, má tu predsa priateľov, kolegov. Začalo to na koncoročnej kapustnici. Každý sa jej snažil čo najviac venovať a rozveseľovať ju. 

Samozrejme, nechýbal alkohol. Veď ten uvoľňuje atmosféru a napätie. Každý si s ňou chcel pripiť punčom, vareným vínom, grogom a ostatnými vianočnými nápojmi, čo boli k dispozícii. Vcelku to vychádzalo. Alkohol u nej potlačil smutné spomienky a uľahčil zábavu. 

Neostalo to len pri večierku. Následne každý deň po práci sa kolektív zastavil v meste na punči, varenom víne, grogu. Takto prežila celé sviatky. Dokonca ju kolegyňa pozvala na Vianoce k sebe domov. Aby náhodou zase neupadla do depresií. 

Tak si užila aj štedrý večer. Spoločne pri fľaši vína a vianočných filmoch. Aj ďalšie dni boli podobné. Vyvrcholilo to Silvestrom, kedy sa celá partia z práce stretla na chate. A ako to na chate býva zvykom, žúruje sa do rána, pokým je čo piť.

Ani si neuvedomila a od smutného rozchodu už prešli skoro dva mesiace a ona to celkom zvláda. Baví sa, vracia sa chuť do života. Nejako si ale neuvedomuje, že k tomu všetkému jej pomáha alkohol. Čoraz väčšie dávky u nej odsúvajú depresiu do úzadia. Ale tá vtom úzadí naďalej rastie, no stále sa nájde dostatočné množstvo alkoholu a kamarátov, čo ju v tom  úzadí udržia. 

Sviatky sa skončili. Stánky s vianočnými nápojmi v meste sa zatvorili. Kolegovia sa vrátili do bežnej rutiny, už jej nevenovali toľko času. Aj keď sa snažila zorganizovať spoločnú akciu, nedarilo sa jej to kvôli ich rodinným povinnostiam. 

Prestala zvládať držať depresiu v úzadí. Musela potvrdiť, aby zvládala aspoň prácu. To znamenalo, že do práce prichádzala ešte pod vplyvom z predchádzajúcich večerov, ktoré trávila osamote pri fľaši fernetu. Počas pracovnej doby bol tiež jej spoločníkom pri častých návštevách toalety. 

Zo začiatku jej to v práci niekoľkokrát prehliadli a odpustili s dôraznou požiadavkou, aby sa to už neopakovalo. Bohužiaľ, z jej strany to už nebolo možné. Smutné je, že si nechcela uvedomiť svoj problém. Brala to ako bežnú súčasť života. Argumentovala si to tým, že alkohol je dostupný, pomáha jej a väčšina ľudí v jej okolí pije tiež. Aj keď sa alkoholu v práci snažila vyhýbať, jeho absenciu dobehla po pracovnej dobe. 

Ako sa dalo očakávať, jej prešľapy pokračovali a bola z práce prepustená. Stále si nechcela priznať chybu. Stále čoraz viac obviňovala ostatných. Za všetko mohol jej manžel, šéf, kolegovia, susedia, štát, svet…

Čas plynul alkohol si postupne bral svoju daň. Prišla o prácu, priateľov, úspory aj bývanie. 

Nadišli ďalšie Vianoce. V uliciach opäť pribudli stánky s vianočnými dobrotami a nápojmi. Námestia sa zaplnili ľuďmi. Pracovné kolektívy sa opäť stretávali a utužovali vzťahy pri vianočnom punči či varenom víne. 

Bola tam aj ona. Schúlená na okraji námestia v starom kabáte, pod ktorým sa snažila zohriať lacné ovocné víno. So zamrznutými perami sa snažila okoloidúcim popriať veselé sviatky a prosiť o príspevok na chlieb a jej uzdravenie…