Konečne čistá

Dnes je to 11 tyzdnov čo nepijem! Whoohoo!! Úžasné niečo!Cítim sa na seba hrdá! Uvedomila som si, že predošlé pokusy o prestávke som to dostatočne nechcela! Nikto človeka nedonúti prestať ak naozaj nechce, človek je naozaj schopný strašne ublížiť sebe aj ostatným ak to naozaj nechce! Teraz keď som na to sama, naozaj sama, keď už je to ostatným jedno dávam do toho všetko! Všetku poslednú silu. Je to ťažké ale inú možnosť nevidím! Nechcem skončiť niekde v priekope sama, zranená, znásilnená, okradnutá, dobitá… alebo v base alebo niekde zavretá za mrežami lebo som psychicky totálne mimo. Lebo tak by to skončilo, už som to videla jasno a celkom blízko… pila som tak že som nedokázala nič iné, ani sa postaviť, ani na wc, jedlo-zabudni! A vôbec to nebolo zábavne už! Čierna krutá jama z ktorej sa neviem vyhrabať! Pripadalo mi to ako by mi nejaký diabol lial tu vodku do krku, bez alkoholu boli myšlienky ešte ciernejsie, telo sa triasli a požilo ako špinavá handra, tvar aj telo napuchnute, každá jednoduchá činnosť ako umyť si zuby bola veľká námaha! To nie je život!