Stavím sa o fľašu pálenky, že vydržím mesiac bez alkoholu!

“Vydržal by si mesiac nepiť?” Pýtal sa Karol Laca asi pri desiatom pive vecer v bare. Laco sa na neho pozrel tupým pohľadom a spytal sa ho či mu nepreskočilo. “To čo ťa teraz napadli za hlúposti, asi máš dosť?” “Nie, normalne sa pýtam a máme dosť obaja! Aj pre to koľko pijeme by sme si mohli skúsiť ten suchý mesiac, ako majú ten január či február!?”

“Teraz neviem či si robíš srandu,  alebo si myslíš, že som padavka, čo nevydrží bez chlastu pár dní naviac? Týždeň vydržím v pohode, už aj dva som nepil, keď som bol v nemocnici! A vydržím aj mesiac! Sa môžeme staviť o fľašu slivovice!?” 

A tak aj bolo. Síce si na druhý deň ešte museli na veľa zo včerajšieho večera spomínať, no na túto stávku nezabudli. Od nového mesiaca idú na to!

Začal nový mesiac, obaja “sekli s chlastom”. Prvé dni to bolo všelijaké. Poväčšine boli obaja nervózni. Karol preto, lebo s alkoholom odstavil aj cigarety, zato Laco fajčil dvakrát toľko. Takto si kompenzoval absenciu pravidelných dúškov. 

Karol tiež potreboval kompenzáciu, tak po rokoch začal opäť navštevovať posilňovňu. Laco len chodil ako pes s prebitou nohou, fajčil jednu od druhej. No nevzdával to, stávka je stávka. V hlave mal obraz výhry a patričnej oslavy. Karol k činkám pridal aj beh. 

Pre Laca to bol neskutočne dlhý mesiac. Ale vydržal. Teda vydržali obaja. Po mesiaci sa opäť stretli v bare. Karol Lacovi doniesol jeho výhru. 

“Tak máme to za sebou, ti poviem, bolo to kruté. Ale vidíš, že nie som sračka. Teraz dáme pár pív a potom u mňa začneme tú fľašu, nech nevravíš, že nie som kamarát.”

“Sorry Laco. Nehnevaj sa, ja si pivo nedám a ani tú fľašu s tebou piť nebudem! Počas tých dní som zistil, že chlast a tabak  mi vôbec nechýba. A som tomu rád. Lepšie sa mi dýcha, mám viac energie, jasnejšiu myseľ, aj vyzerám mladšie. Rozhodol som sa pokračovať aj ďalší mesiac! A keď to pôjde, tak aj naďalej.”

“Tak to ti držím palce, len aby si mi o pár dní neklopal na dvere, že nemáš s kým na pivo. A ja ti neviem zaručiť či budem doma”, povedal mu Laco. 

Neboj sa, už viem čo robiť, keď príde chuť! Reagoval Karol. 

Tak išiel každý svojou cestou. Karol do fitka, Laco domov. Doma Laco vypil tú fľašu skoro na jeden raz. Mal už riadné absťáky. A aby mu nebolo málo, ešte sa vybral nazad do baru doraziť sa pivami. A na viac si už nepamätá. Potom tak ťahal ešte zo tri týždne, kým telu vrátil, čo mu predchádzajúci mesiac zobral. 

Karol úspešne zvládol aj druhý mesiac, aj tretí. Aktuálne trénuje na jednu bežeckú súťaž. Sem tam ho ešte pochytí spomienka aj s pokušením, no už vie ako tomu odolať. A bude odolávať, pokiaľ mu budú sily stačiť. Nechce skončiť ako Laco, z ktorého sa postupne stal chronický alkoholik v poslednom štádiu.