Ako závislosť rozbíja a znovu spája rodiny

Tvorili celkom ideálnu rodinu. Otec, mama a dcéra. Spočiatku bolo všetko celkom ideálne. Rodičia pracovali, starali sa o dcéru a chod domácnosti. Ako časy ubiehali, dcéra rástla a rodičom pribúdali roky. Počas tých rokov sa vo vzťahu rodičov pomaly vyvíjala kríza. Kríza vo vzťahu ako aj kríza stredného veku. Každý sa to snažil riešiť po svojom!

Väčšinou sa to stáva. Muž po štyridsiatke chytá druhú pubertu. Zrazu mu začína vadiť jeho rovnako stará manželka. On chce byť ešte aktívny, niečo si dokazovať, byť stále mladý. Ona už hľadá pokoj, stabilitu vo vzťahu a rodine. Už nechce dobývať kariérne rebríčky, nemusí mať ideálne telo modelky, drahé kabelky.

Tak aj tu sa to tak udialo. Manželove výčitky na jej vzhľad a pasivitu. Jej pomalé uzatváranie sa pred ním. Prestávali spolu dôverne komunikovať. 

Pritom ju mal rád, no zaľúbil sa do novej predstavy o svojej manželke. O stále mladej, pohľadnej, aktívnej, čo má stále chuť. A keďže s ňou nejako nevedel pohnúť, začal si hľadať kompenzácie. Mladšie vydania v nočných baroch a diskotékach. Samozrejme, za pomoci alkoholu.

Alkohol mu nielen pomáhal sa odviazať, no dodal mu aj sebaistotu v adekvátnom pomere jeho veku. Taktiež zabúdanie na niekoho, komu pred rokmi sľúbil vernosť. Čím viac tento nový život viedol, tým viac alkoholu spotreboval. Domov chodil sporadicky, viac menej len prespať. Mal nové miesto na gauči v obývačke. Manželka ešte mala toľko guráže, že ho k sebe s acetylénovým dychom nepustila. 

Stali sa z nich spolubývajúci. Na druhej strane, ako sa od neho začala manželka dištancovať, tak sa začala orientovať na svoju dcéru. Všetku svoju lásku venovala jej. Snažila sa s ňou tráviť všetok svoj čas. A tak ako dávala všetku lásku dcére, dúfala a chcela aby jej ju dcéra aj opätovala. Aj keď už bola dospelá a mala svojho priateľa.

Dcéra sa snažila mame lásku do patričnej zdravej miery vrátiť. Bola jej vďačná za všetko čo pre ňu urobila. Koľko si odriekala, len aby ona mala všetko potrebné. No prišiel čas, keď volá vlastný život a túžba po vlastnej rodine. Mamu ubezpečila, že kedykoľvek bude potrebovať pomoc, ona príde. 

Tak sa, kedysi celkom ideálna rodina rozdelila na tri tábory. On už istý čas žil s inou, mladším vydaním jeho ideálov. Dcéra odišla s priateľom do podnájmu. Mama ostala sama. 

Zrazu nemala nikoho, o koho by sa starala. Komu by dávala lásku a zároveň ním bola milovaná. Jej hniezdo ostalo prázdne. Tak si nostalgické večery začala napĺňať vínom. To tíšilo bolesť, smútok, hnev, ktoré boli zo dňa na deň väčšie. Hlavne z rána a bez utíšenia. 

Na to tíšenie postupne tiež potrebovala viac vína. 

Dcéra sa jej snažila pomôcť, no stále od nej počúvala len výčitky ako ju nechala samú, ako sa o ňu nezaujíma. Tak jej návštevy sa stali zriedkavejšie. Trápilo ju ako sa mama trápi. To svoje trápenie tiež začala vyháňať malými dávkami alkoholickej útechy.  

Ako čas plynul, veci sa diali. Závislosť každému z nich prerástla cez hlavu. 

Manželov mladší ideál ho nechal po tom, čo ho vyžmýkal z peňazí. Pocity zlyhania zapíjal ešte viac. Aj po pokuse vrátiť sa k manželke. Ona už tiež nebola tou čo niekedy. Zranená, už bez akejkoľvek vitality, upitá. A dcéra?

Všetci sa stretli v liečebni. Dcéru tam umiestnili po ústavnom pobyte na psychiatrii. Po tom čo sa pokúsila vziať si život. Nezvládla rozchod s priateľom, ktorý ju nechal kvôli jej pitiu. Takisto nezvládala svoju bezmocnosť pomôcť rodičom. Teda zabúdala pri víne do takej miery, až chcela zabudnúť navždy. 

Po tom ako sa to dozvedeli jej rodičia, ako keby precitli. Ako keby sa pozreli do zrkadla a povedali si, že čo to preboha spravili so svojimi životmi. Pozbierali posledné sily a prišli za dcérou, dobrovoľne, ochotní sa tiež liečiť. Ochotní bojovať za zdravie a šťastie svojho dieťaťa. Bude to ťažký boj. Všetci čelia silnému protivníkovi. Alkoholu…