Dnes je piatok a bola výplata. Čo môže byť krajšie?

Fero mal dnes super náladu. Piatok, čaká ho voľný víkend a ešte dnes dostane výplatu. Kebyže len výplatu, k nej aj odmenu za polrok. Celý deň si v hlave premietal obrazy, ktoré sa chystá večer zhmotniť. Obľúbená krčma pri stanici a ochutnávka tých najlepších rumov.

Už pár piatkov tam nebol, musel si vystačiť s fľašou doma pri telke, keďže chýbali peniaze. Teraz ich je dostatok. Tak už mu nič nemôže plány prekaziť. Rovno z práce zamieril do banky vybrať hotovosť. V jeho obľúbenej krčme sa totiž ináč platiť nedá. Pre istotu vybral viac, aby mal do rezervy aj na ostatné dni. Schválili mu aj týždeň dovolenky. V jeho mysli ho čakal raj. 

Potom sa hneď stavil vedľa v bare na dva “štartovacie”, aby si spríjemnil cestu do obľúbeného podniku. Pri platení si nevšimol, že si ho všimol jeden nemenovaný návštevník, popíjajúci pivo pri barovom pulte. Hlavne si všimol jeho peňaženku plnú papierových bankoviek. Následne sa cestou do Ferovej obľúbenej krčmy na neho ten nemenovaný nenápadne zavesil.

V krčme si k Ferovi prisadol. Teda slušne sa ho spýtal, či mu môže robiť spoločnosť. Fero bol síce zvyknutý sedieť sám, no pomyslel si, že raz za čas by bolo dobré aj trochu “pokecať”

A tak sa debata rozvíjala po každom vypitom rume. Raz platil nemenovaný, raz Fero. Potom už len Fero, keďže nemenovaný sa ospravedlnoval, že už nemá viac peňazí. Fero bol už v stave dobrosrdečnosti, tak pozýval naďalej on. 

Potom prešiel do fázy sebaľútosti, tak začal rozprávať aký má ťažký život. Ako musí drieť, aby zaplatil účty a alimenty. Ako má smolu na ženy. Žiadna s nim nevydrží dlhšie ako pol roka. Vraj veľa pije. On si to ale nemyslí, pije normálne, ako každý v robote, čo pozná. Už mal dosť “nakúpené”.

Nemenovaný ho utešoval. Chápal, povzbudzoval. Medzitým sa s krčmárom dohodol, aby jemu namiesto rumu už nalieval len čaj, akože rum. Ferovi rum naďalej, veď za to platí. 

V príležitej chvíli dal Ferovi návrh, ktorý určite neodmietne. “Počuj Fero, keď sme sa tak spoznali a úprimne rozobrali naše trápenia, nechceš ísť ku mne? Mám doma ešte nejaký fajný, luxusný rum, dáme si. A zajtra má moja sestra okrúhliny. Som pozvaný na oslavu. Pôjdeš tam so mnou. Je slobodná, zoznámim vás, myslím, že by ste si určite sadli!” 

Ferovi už v  opitej hlave zase vznikali scenáre, žeby konečne mohol nájsť tú pravú? Zase s niekým byť. Mať pravidelný sex. Nemusel dlho premýšľať, súhlasil. Ešte si dali dva na cestu a vybrali sa na autobus. Nemenovaný mal bývať vo vedľajšom meste, asi 40 km vzdialenom. 

Nasadli na diaľkový, nech tam sú čo najskôr. 

Ako býva zvykom, alkohol, zvuk motora autobusu a jemne kolísavá jazda Fera uspali. Zobudil ho šofér. Na konečnej, 250 km od jeho bydliska. Po nemenovanom ani chýru ani slychu. Ako aj po peniazoch z Ferovej peňaženky. Žiadna nová známosť, žiadny pravidelný sex. Dnes len jednorazovy. Nemenovaný s nim poriadne vy…. !

A tak Fero bude ďalší mesiac sedieť cez víkendy doma pri lacnej fľaši alkoholu. O negatívny zážitok bohatší. Aj o ňom bude možno rozprávať ďalšiemu nemenovanému, po ďalšej výplate. Veď čo môže byť krajšie, ako keď môžeš pri rume niekomu zveriť svoje problémy a on ťa naplno chápe a utešuje. Pokiaľ ho ty utešuješ rumom na tvoj účet.