Dovolenka po slovensky. Alebo all kohol inclusive

Leto v plnom prúde. Konečne nastala celozávodná dovolenka. Jano, Fero, Karol a Ivan na to čakali ako na spasenie. Na pár dní keď si aj oni budú môcť vyhodiť “z kopýtka”. Chlapi v strednom veku, kolegovia s podobnými osudmi. Každého nechala žena. Vraj nezniesla to ich príliš chlapské chovanie. Tak nech ich čert vezme, hovoria si a užívajú svoju slobodu.

Tento rok si vybrali relax v zahraničí. Zlákal ich maďarský wellness pobyt, komplet all inclusive za celkom dostupnú cenu. Asi najviac ich presvedčila aj all inclusive ponuka vybraných druhov alkoholu. Tak nebolo o čom rozmýšľať, len zbaliť plavky a pár vecí, sadnúť do auta a užiť si najkrajších pár dní v roku. Asi najväčší problém bol vybrať obetavca, čo to tam odšoféruje.

Začala dovolenka. Šoférovanie vyšlo na Jana. Ostatní traja počas tej trojhodinovej cesty začali dovolenku dvoma fľašami vodky. Jano mal teda na starosti aj všetky tie oficiality pri ubytovaní po príchode na miesto. Následne sa aj on pridal ku “koštovke” ďalších dvoch fliaš. Vraveli si, že ešte dopijú svoje zásoby a s all inclusive ochutnávkou začnú od zajtra. 

Ráno bolo ťažké ako zvyčajne po ťažkom večeri. Pred raňajkami sa zastavili v bare na “vyrovnávky”, potom zjedli čosi z bufetových stolov. Veľa toho nebolo, nejako ich do jedla nebralo. Tak sa vrátili k baru. Tu ich barackovica naštartuje lepšie ako nejaké miešané vajíčka. A tak sa štartovali až pokým sa neotvoril bazén.

Keďže prišli na wellness pobyt, tak to musia využiť. Vybrali sa k bazénu. Tu nastal problém. Nalieva sa len pri bare vo vnútri. Ak chcú all inclusive alkohol, musia si nechať naliať tam. Ale to by si zase neužili bazén, ak by zakaždým museli k baru. Treba niečo vymyslieť.

Najprv si nechávali nalievať toľko pohárikov, koľko vošlo na tácku a tú si odniesli k vode. No aj tak sa im zdalo, že k baru chodia často aj tácka bola čoraz viac nestabilnejšia. Tak Ivan dostal nápad. Presvedčil barmana, nech im fľašu naleje do džbánu a oni si to už rozlejú pri bazéne. Tam “točili bomby”, ako to po svojom zvykli nazývať. Pili pokiaľ vládali. Ak už nevládali, schladili sa v bazéne na pretriezvenie a pokračovali. A tak prešiel celý deň. Popritom trochu jedla na obed a večeru. 

Ostatní ubytovaní a personál si ich všímali. Niektorí sa na nich bavili, niektorým to bolo nepríjemné. Tí niektorí upozornili personál a ten zase majiteľa, aby si ich všimol tiež. Ten skonštatoval, že nebol dobrý nápad ponúkať all inclusive aj na alkohol a upovedomiť o tom ľudí aj na Slovensku. “Dnes ich ešte nechajme, zajtra vymyslíme niečo na obmedzenie tohto ich dopytu”, povedal personálu.” 

A tak aj bolo. Pri bazéne ostali už len oni štyria do neskorých večerných hodín. V podstate ani si nevnímali ostatných a stále správali sa ako keby bazén patril len im. Jano driemal na lehátku, Karol sa pomaly pridával. Ivanovi s Ferom k tomu tiež veľa nechýbalo. No boli ochotní s tým bojovať, chcú si užiť čo najviac. Fero vravel Ivanovi aby pokartal, rozdal karty na novú partiu a ponalieval, že on sa zatiaľ opláchne v bazéne, nech je trochu sviežejší. Ivan súhlasil, že na druhé kolo pojde aj on. 

Fero sa domotal k bazénu. Pri jeho okraji zakopol o hadicu, ktorou personál čistí priestor okolo bazéna. Zakopol a spadol do vody. Padol do vody nešťastne. Hlavou chytil vyvýšený predný okraj bazéna. Ostal vo vode bez pohybu. 

Ivan to vôbec nezaregistroval. Dopil pohárik, položil karty na stôl a premohol ho spánok. Po chvíli ich prišiel zobudiť personál, nakoľko priestory pri bazéne sa zatvárali. Tí traja horko ťažko vstali. Ten štvrtý sa už neprebral. Ten silný úder do hlavy a voda spravili svoje. 

Nasledujúci deň už majiteľ nemusel rozmýšľať ako zamedziť takémuto správaniu svojich hostí. Všetko si už zobrala na starosť polícia.