Veď on je úplne opitý! Vladimír Menšík a jeho trápenia

Vladimír Menšík. (1929 – 1988) Starší diváci si ho bez rozmýšľania vedia spojiť s nezabudnuteľnými rozprávkami ako Tri oriešky pre Popolušku, Princ a večernice či seriálom Arabela. Taktiež zlatou tvorbou československej kinematografie vo filmoch a komédiách ako Jak utopit Dr. Mráčka, Což takhle dát si špenát, Dívka na košteti atď. A tak ako každý človek, aj slávny herec mal svoje zdravotné problémy a bojoval so svojim démonom akoholom.

Celoživotné trápenie, zdravie a alkohol

Hlavným problémom, s ktorým Menšík počas života bojoval, bola astma. Príznaky tejto choroby pred divákmi neutajil. Diváci mohli v scénkach vidieť ako sa herec skoro ani nestačí nadýchnuť, ako unáhlene vykladá, v neskorších trochu chraptí, v opuchnutej tvári sa mu značí choroba – ale on neúnavne rozprával napriek všetkému. Pretože jednoducho bol geniálny improvizátor, rozprávač a zabávač.

K ťažkej astme sa pridali problémy s alkoholom a fajčením, ktoré neraz nakrúcanie skomplikovali. Keď sa pripravovala rozprávka Tri oriešky pre Popolušku, niektoré scény museli niekoľkokrát opakovať, lebo Menšík bol natoľko pod vplyvom alkoholu, že nedokázal správne sformulovať svoje repliky.

Flámoval, s kamarátmi sa „strácal“ na koľko dní, sľuboval si, že lepšie bude vrátiť sa domov až za triezva… A bol si svojej slabosti vedomý. V pôsobivej autobiografickej próze Alkohol, z ktorej zostalo bohužiaľ len málo uverejnené v knihe Stromček môjho veselého života, to jasne dokazuje: „Tak ako si niekto praje mať chatu, auto alebo milú a málovravnú ženu, prial som si od istej doby prestať piť.

Keď Menšík zaklopal na dvere protialkoholickej liečebne, tak ho sestra uvítala slovami: „Vás tu čakáme už dobrých päť rokov.“ Mohla za to Menšíkova povesť zo začiatku šesťdesiatych rokov. Niekoľkoročné „becherovkové obdobie“ sa podľa hercovej autobiografickej poviedky Alkohol skončilo vo chvíli, keď Menšíkov stav opísal divák pod pódiom pri jednom predstavení: „Veď on je úplne opitý!“ Bolo to napomenutie najvyššieho kritika – diváka, ktorého si Menšík vážil. Roku 1963 ho to prinútilo k rozhodnutiu. Osem rokov sa alkoholu nedotkol.

Menšík popisuje aj svoje pokusy ospravedlniť sa, uzmieriť si ženu. A tiež podáva svedectvo útrap predovšetkým psychických na protialkoholickom liečení u docenta Skaly, ktorému sa síce dobrovoľne podrobil, ale nevytrval. Faktom je, že také vierohodné postavy, akými boli v Menšíkovom podaní hrdinovia televíznych filmov Ikaruv pád, Tažní ptáci alebo Dobří holuby se vracejí, by ten, kto nespoznal diabolské nástrahy alkoholu, asi ťažko dokázal stvárniť.

Viac o spomínaných filmoch: TU

Pre komikov je vraj vzťah k alkoholu typický. Ani u Menšíka, ktorý napriek jasne preukázanej schopnosti charakterného herectva bol predsa len najviac vyhľadávaným pre svoje komické nadanie, nešlo ľahko rozpoznať, či je alkohol tým spúšťačom jeho schopnosti chrliť takmer nekonečne jednu historiku za druhou, neúnavne baviť všetkých a všade, každú situáciu obrátiť v žart. Takáto nevypočítateľná nedisciplinovanosť mohla byť pri práci pre ostatných tiež nepríjemná.

Poslednýkrát sa objavil pred kamerami 27. mája 1988 v zábavnom programe Abeceda. O dva dni neskôr zomrel na následky prasknutého vredu a silného astmatického záchvatu. Samozrejme, podstatnou časťou sa na jeho zdravotnom stave podpísal aj alkohol.  „O chorobe hovoril ako o svojej priateľke. Bol zmierený,“ prezradila jeho lekárka.

Zdroje:

https://zivot.pluska.sk/soubiznis/vladimir-mensik-bol-smrtou-zmiereny-co-zapricinilo-skory-odchod-legendy-ceskych-rozpravok

https://www.sme.sk/c/96589/vladimir-mensik-udrzal-becherovku-pod-kontrolou.html

https://www.lidovky.cz/relax/lide/pohnute-osudy-herec-mensik-neznal-v-nicem-miru.A150719_213515_lide_ELE

Img: https://www.youtube.com/watch?v=hi57oFDPm6c