Ako alkohol kazí zábavu

Ďuro sa s Janom stretli v obchode s alkoholom. Obaja vyberali nejaký alkohol na večernú narodeninovú párty. Tomáš oslavuje okrúhle. To musia riadne zapiť, nech je zdravý! Vlastne všetci pozvaní účastníci tejto párty v ten deň niekde kupovali nejaký alkohol. Nech je večer poriadna zábava. V podstate išlo o garden párty s grilovačkou. Pozvaní boli všetci blízki priatelia aj s rodinami. 

Začalo to klasicky, slušne. Kto prišiel, zagratuloval, odovzdal fľašu drahého alkoholu, usadil sa k stolu, dostal jedlo, koláče a samozrejme priebežne sa nalievalo a debatovalo. Urobili sa také tri tábory. Chlapský, ženský a detský. Chlapi sa všetci poznali, tak každý o každom vedel, ktorú pálenku má najradšej a každý sa pri nalievaní vystriedal. 

Ženy sa tiež poväčšine poznali a tie čo sa nie, pri vínku sa rýchlo zoznámili. Deti sa veľmi nepoznali, no netrvalo dlho a každé z nich participovalo na všetkých hrách a zábavách, čo im prišli na rozum.

Stmievalo sa. Chlapi už mali medzi sebou hlučnú debatu. Niektorí si už pospevovali. Zdalo sa, že zábava ide gradovať. Deti sa zabávali stále. Stále vymýšľali nové a nové hry. No ženy usúdili, že je najvyšší čas zobrať deti domov. Aj ony samé majú už dosť vína. A keďže chlapi sú už v stave rodinného nezáujmu, ženy sa musia obetovať. Odišli s deťmi domov a chlapov nechali samých. 

Potom začala tá “pravá chlapská zábava”. Hudba, spev a fľaše s alkoholom sa míňali oveľa rýchlejšie. Zabávali sa až do skorých ranných hodín. 

Ďuro vstal okolo obeda. Bol bledý, bolo mu zle a veľmi si toho nepamätal. Vedľa postele našiel vedro s patričným obsahom jeho žalúdka. Manželka s deťmi boli preč. Zvykla to robiť vždy po takejto Ďurovej akcii. Spomenul si, že si včera všetci natáčali nejaké veci na mobil, tak sa pozrel do toho svojho. 

Už tam mal aj preposlané videá od ostatných. Proste bol hviezda večera a bude hviezda aj ďalších dní. Hanbil sa. To ako spí na stole, to ako grcia do pivového pohára, to ako behá po zýhrade nahý, to ako ocikáva kvety… Pri skoro triezvom rozume usúdil, že toto už nie je zábavné. Na druhej strane sa sám seba pýtal, ako sa má v spoločnosti baviť, pokiaľ si nevypije?

Pri listovaní videami našiel jedno ešte zo skoršieho večera. Boli na ňom deti, ako veselo šantia. Oduševnene, s radosťou. Hlavou mu prebleskla otázka, že prečo nemôže byť ako deti. Tak autenticky sa zabávať bez alkoholu?

Odpoveď je jednoduchá a všetci ju vieme. Deti alkoholom neriešia spoločenský ostych alebo zlepšenie nálady. Majú to v sebe. Všetci to máme v sebe, pokým to nezačneme zabíjať a nahrádzať alkoholom. 

Postupne veríme tomu, že bez alkoholu sa nedá zabávať. Zabudneme, že tá najkrajšia zábava je vtedy, ak ju môžeme skutočne precítiť a všetko si zachovať v pamäti. Alkohol takú bezprostrednú zábavu kazí a namiesto nej vytvára podivné, primitívne a nelogické správanie, za ktoré sa človek, pokiaľ si pamätá, prinajlepšom hanbí. Najhoršie je, ako človek podľahne klamu, že bez alkoholu sa nevie zabaviť a po čase toho nebude ani schopný, nakoľko sa stáva na alkohole v spojitosti so zábavou závislý. 

Spomeňme si ako sme sa v detstve vedeli baviť, zabávať, byť veselí. Bez alkoholu!