Alkohol kazí život, aj keď ho nepijete
S alkoholom som problém nikdy nemal. Viem, že to znie ako to najväčšie klišé, no v mojom prípade je to skutočne tak. S cigaretami, ktoré sú tiež súčasťou tohto príbehu, už to bolo trochu komplikovanejšie, no poďme pekne po poriadku.
S alkoholom som sa zoznámil keď som mal 13 rokov a do svojich 18 som nepravidelne (víkendy, prázdniny) ako správny teenager a navyše muzikant konzumoval, čo sa dalo. Po nástupe na vysokú školu ma párty život držal ešte asi 3 roky, kým som si nenašiel moju dnes už manželku. Predtým som trávil čas s kamarátmi a priateľkami, ktorí/ktoré tiež fajčili a pili. Nová známosť ničomu z toho neholdovala, tak mi akosi logicky z toho vyplynulo, že prestanem aj ja (a to bez jej zásahu). Dnes už viem, že to bolo to najlepšie možné rozhodnutie. Istým spôsobom som sa toho párty života aj nabažil a pomaly ma prestávalo baviť len sedieť po krčmách s tými istými ľuďmi a preberať tie isté nezmysly.
Alkohol sa mi vždy spájal s umocnením emócií. Každá diskotéka, chata, koncert, skúška s kapelou, všetko bolo s alkoholom lepšie a asi 90% pitia prebiehalo práve takto. Zvyšných 10% bolo, keď sme niečo „zapíjali“ (rozchody či iné neúspechy). Nikdy som však nepil sám. Mal som obdobia, kedy som pil viac a obdobia, kedy naopak menej. Ako nadšený amatérsky športovec som však vnímal aj dôležitosť zdravého životného štýlu, tak som mal po každom ťahu vždy aj nejaké tie výčitky. Množstvo kamarátov z partie to však malo inak. Niektorí sú dnes hladinkári, iní kvartálni alkoholici, iní pijú každý víkend. Niektorí sú po liečení, niektorí stále na ulici a niektorí dokonca 2 metre pod zemou. A to ešte nemám ani 30 rokov. Dokonca aj s hudbou som prestal viac menej pre to, že skúšky s kapelou už neboli o tom, že zahráme si a opijeme sa, ale že sa opijeme a možno si zahráme.
K pointe. Dnes by som rád vyhlásil, že 8 rokov nepijem a nefajčím. Realita je však taká, že 8 rokov som fajčil a pil oveľa, naozaj oveľa menej. Ročne šlo o počet akcií, ktoré by sa dali zrátať na prstoch rúk a za rok som si vystačil aj s rovnakým počtom krabičiek cigariet. Lockdown cez koronu však dal tvrdú ranu sociálnemu životu všetkých z nás a začali sme sa stretávať, a teda aj piť a fajčiť ešte menej. Teraz, v roku 2023 prišlo k ďalšiemu zlomu. Alkohol (aj cigarety, ktoré sa mi vždy spájali s tými najlepšími chvíľami ako pohodový rituál bafkania) mi začali robiť zle. Dokázal som mať opicu aj po jednom pive či po pohári vína. Ak som si dal náhodou dva štamperlíky, pri zaspávaní sa mi točila celá izba. Po cigarete sa mi vždy točila hlava ako 13-ročnému, a keďže som začal športovať aktívne a dokonca plánujem začať aj súťažne, tieto stavy dosť výrazne negatívne ovplyvňovali môj tréning. Povedal som si, že končím úplne.
Tu však prišiel kameň úrazu. Nikdy som nemal fyzickú, ani psychickú závislosť na alkohole. Na cigaretách som nikdy nemal fyzickú závislosť na nikotíne (dokázal som hocikedy akokoľvek dlho (aj týždne) nefajčiť bez toho, aby som si to vôbec uvedomil), no mal som, aj stále mám tú psychickú na tom samotnom rituále a pohode, ktorú fajčenie (aj vodná fajka či dútnik) vytvárajú. Asi za to môžu filmy, aký obraz o fajčení vytvárajú, ale to je už iná pesnička.
Dlho som skúmal, prečo sa aj ako abstinent a nefajčiar cítim zle a objavil som 2 dôvody.
Prvý dôvod je, že alkohol aj cigarety vo mne vyvolávali akúsi príjemnú, no FALOŠNÚ nostalgiu. Stále som si naivne myslel, že keď si s kamošmi čosi dáme, bude sranda, ako keď sme mali 20. Že sa zabavíme a zasmejeme, no nikdy to už tak nebolo. Ľudia sa pomenili, majú svoje problémy, a ak som sa aj na nejaké stretnutie s niekým tešil s tým, že si dáme pivko, cigu a hodíme reč, nikdy to už nebolo také, ako za mlada. Na občasné pitie som sa teda vždy tešil, no skončilo sklamaním (a na druhý deň mi prišlo zbytočné). Podobne vždy dopadli aj väčšie akcie (chaty). Ľudia pili, ale napríklad s mobilmi v rukách (čo je tiež pekne veľká závislosť) tak som vlastne tú eufóriu ani moc nemal s kým zdieľať.
Druhý dôvod je, že aj tých pár ľudí, s ktorými som ešte občas ten čas trávil, sa mi začalo akosi vyhýbať. Viem, že za to nemôže len moja abstinencia, je to aj vekom, rodinami, povinnosťami atď. No keď niekoho zavolám, aby sme sa stretli a zistia, že súčasťou stretnutia nebude pitie, tak sa z neho radšej vyvlečú. Pár výnimiek ešte zostalo, no stretneme sa sporadicky, raz či párkrát za rok. Pre nich teda nebol dôvod stretnutia napríklad turistika, čas strávený so mnou alebo čokoľvek iné (čo by sme si spríjemnili alkoholom), ale samotný alkohol.
Momentálne som už skoro 2 mesiace nemal ani kvapku alkoholu a ani šľuk tabaku. Fyzicky sa cítim skvele (resp. rovnako, ako keď som pil len príležitostne, no teraz už nemám ani tie opice). Alkohol a cigarety mi nechýbajú, no psychicky sa cítim otrasne. Spoločenský život mimo rodiny sa blíži k nule a nadväzovať nové známosti v tridsiatke, duplom medzi ľuďmi, ktorí nepijú (ešte som takých za tie 2 mesiace nestretol) je priam nemožná úloha. Každopádne, každému odporúčam nepiť a nefajčiť, no pripravte sa na to, že sa budete pravdepodobne každý deň cítiť veľmi osamelo.
Práve preto vám alkohol dokáže ničiť život aj vtedy, keď nepijete.
Majo
