Deti ostali u rodičov

Andrea uložila malého syna. Staršia dcéra sa už tiež ukladala do postele. Zajtra má v škole zápas, tak sa chce vyspať. Manžel na týždňovke. Tak pomaly nastáva večerné ticho. To je čas pre Andreu a “sedmičku vína.” Takýto život si vôbec nevysnívala. Druhýkrát vydatá, manžel o ňu prestal javiť záujem. Jej kedysi vyšportovaná postava je dnes skrytá pod 20 kilovou tukovou záťažou. 

Kedysi bolo všetko ináč. Spomína na balkóne poťahujúc z tretej cigarety pri druhom pohári vína. Mala ambície. Kiež by sa vtedy nezaplietla s tým, teraz pre ňu už “niemandom”, po ktorom jej ostala dcéra.

V snahe neostať sama to skúsila aj so súčasným, viac menej z vypočítavosti ako lásky. A taký je aj výsledok. Nenaplnené city, nenaplnený život. Jej vysokoškolský diplom je ukrytý na spodku šuplíka, pri práci predavačky ho nepotrebuje.  

Tak prežíva deň po dni. Ráno do obchodu, poobede deti, večer víno. Keď cez víkend príde manžel, vezme ju do spoločnosti. Do baru, no len vtedy, pokiaľ nemá partiu. Dajú si zopár drinkov, vymenia zopár chladných slov, otázok a odpovedí. Takto sa podobá víkend víkendu. Týždeň týždňu. 

No tento víkend bol trochu iný. Scenár spoločenského vyžitia podobný, len rozhovor odlišný. 

Bez emócii je povedal, že už má tiež dosť takého života a ostáva žiť v Čechách, našiel si tam novú priateľku a s ňou sa chce rozviesť. 

Tento večer Andrea vypila dvojnásobok vína ako obvykle. Na druhý deň tiež. Na ďalší tiež a ďalšie to tak pokračovalo. Počas dňa chodila ako mátoha, s hlavou plnou existenčných myšlienok. V práci si vzala dovolenku. Nezvládala by to. Tak sa večerné víno stalo aj denným. Deti dala k rodičom s vysvetlením, že je chorá. 

Tak prešiel celý týždeň. Víkend tiež. Manžel už neprišiel. Len jej poslal správu s otázkou, či to už pochopila a že už má pripravené rozvodové papiere. Tento víkend dávku vína strojnásobila. Ďalšie dni to išlo dole vodou. Ešte zvládla rodičov poprosiť o pár dní navyše. Po prebudení nemohla byť triezva so svojimi myšlienkami. Ten chaos v hlave zalievala vínom. Nedokázala byť triezva. Nedokázala spraviť nič. Alkohol ju ovládol. Zakrýval realitu a dával jej obraz lepšieho sveta. Pocit úľavy. Na oplátku si ju bral celú pre seba. Celé jej telo, celú myseľ, celú dušu, celú osobu, celý jej život.

Našiel ju otec, keď došiel zobrať deťom nejaké veci. Ležala na gauči. Nehybná, bledá, studená. Na stole tri fľaše vína a prázdne fľaštičky od tabletiek. Deti ostali u jej rodičov. Manžel sa už nevrátil…