Mami, čo je to alkoholik?

Spoznali sa na jednej chate. Riadna akcia. Za víkend padlo 100 litrov alkoholu. Tibor nevedel zo Sone spustiť oči. A ona si to patrične užívala. Slovo dalo slovo, pripilo sa na zoznámenia a pilo sa až pokým sa spolu ráno zobudili spolu v posteli. Strašne divoká noc. A tou sa to neskončilo. Sadli si vo všetkom, hlavne v chuti na alkohol a patričnej zábave. 

Pokračovalo to aj po chate. Každý víkend nejaká akcia. Diskotéka, party na byte, ďalšie chaty. Na žiadnej nesmeli chýbať. Všade sa to po riadnej dávke alkoholu a sem tam aj trávy zavŕšilo tým najlepším sexom. 

Tak to trvalo asi tri roky, postupne sa k alkoholu pridávalo viac marihuany a nejaké experimenty s hašišom, extázou či LSD. Život bol krásny. Až raz, ako sa to stáva, Soňa ostala v tom. Tibor mal ďalší dôvod na oslavu. Pozval všetkých známych a pilo sa na syna!

Našťastie boli z dobrých rodín, vedeli čo sa patrí. Soňa obmedzila alkohol, Tibor chystal svadbu a bývanie. Bol jedináčik, mali na dedine veľký rodičovský dom. Tam mu rodičia darovali vrchnú časť. Tam budú bývať. Tam im bude dobre. Rodičia sú ešte vitálni, pomôžu s výchovou. 

Všetko prebehlo bez komplikácii. Bol to krásny synček. Tiboroví rodičia ako keby sa vrátili v čase. Až priveľmi Soni s výchovou pomáhali. počiatku jej to vadilo, že ju oberajú o čas s malým. No postupne si uvedomila, že sa môže naplno vrátiť k predchádzajúcemu životu, v ktorom si Tibor prestávku vôbec nedal. Vlastne bola to taká kombinácia manželského, rodičovského a odviazaného života. Cez týždeň práca, potom malý, večer nejaká fľaša na spanie a víkendy akcie. Síce už nie až v takej intenzite, ale predsa. Rodičia sa o malého postarajú. 

Prešlo zopár rokov. Ako im rástol malý, rástla im aj závislosť. Malý si na taký obraz zvykal. Bral to ako normálnu vec, že si rodičia pri obede, večeri či raňajkách nalievajú víno, pivo alebo destiláty. A ich rodičia sa to tiež snažili brať normálne, aj keď vedeli, že to nie je v poriadku. No báli sa aby v nich nevyvolali impulzívne konanie a neodišli od nich aj s malým. Tak si zvolili rolu spoluzávislých. 

Malý rástol ako z vody. Nastúpil do školy. A tu ako keby nastal nejaký zlom. Chodil domov smutný. Nič ho nebavilo. Nechcelo sa mu tam chodiť. Mysleli si, že to je len o zvyku. Nové prostredie, noví ľudia. 

Jedného dňa prišiel zo školy. Sadol si v kuchyni k stolu. Soňa mala voľno, pripravovala mu obed. Pozrel sa na ňu a spýtal sa: “Mami, kto je to a čo je to alkoholik? V škole sa so mnou nechcú hrať, vraj im to rodičia zakazujú. Lebo môj oco a mama je alkoholik…”

Soňa najprv pocítila neskutočný hnev. Ako si toto môže niekto dovoliť. No neskôr si to všetko uvedomila a bolo jej do plaču. Uvedomila si, že za ich “bohémsky” život trpí ich syn. A ak sa nič nezmení, bude trpieť naďalej. Taktiež, takýmto príkladom môže zo syna vyrásť to isté. 

Spamätala sa a nastúpila na ambulantnú liečbu. Naopak, Tibor o tom nechcel počuť. Vraj si vie pitie kontrolovať a ak bude potrebné, vie prestať sám. A s tými, čo proti nim štvú svoje deti si to pôjde osobne vybaviť. 

A aj šiel. S riadne posilnenou gurážou. Týmto len tých rodičov utvrdil, že majú pravdu! 

Soňa vzala malého a odišla do mesta. Známa jej prenajala byt. Vedela, že ak by ostala, nevydržala by nenapiť sa v takej situácii. Naopak, Tibor to nezvládol. Odmietol rezignovať, odmietal odísť. Alkohol ho nepustil.