Nevedel bez nej žiť a ona s ním

Ostala sama. Ona a dve deti. Manžel, teraz už ex ju vymenil za novšie vydanie. Spočiatku na to bola hrdá a niesla to statočne, v tom ju podporovali aj vtedajšie dobré kamarátky. Časom tá podpora vyhasla.

Ako aj ich priateľstvo na život a smrť.

Jej život sa zúžil na prácu a deti. Avšak konzervatívna výchova a výčitky ešte žijúcich rodičov ju nepriamo nútili hľadať nového. Aj sama na sebe pociťovala Zimkovej slávny filmový výrok. Tak ten zúžený život postupne dopĺňala aktivitami zameranými na jeden cieľ. Chlap.

Cez týždeň práca, deti, fitko. Víkendy párty s vysokou frekvenciou opačného pohlavia. Deti u rodičov.

A podarilo sa. Prebiehalo to klasicky, zoznámenie, drink, tanec, posteľ, telefón. A chlapec sa chytil. Tiež bol novšieho vydania. Páčilo sa mu to. Toľko sexu a toľko starostlivosti ešte nezažil. Jej podvedomie a patričné inštinkty ju k tomu akoby nútili.

Prešiel istý čas. Bola svadba. Vtedy boli všetci šťastní. Ona, jej rodičia, On, jeho rodičia už menej.

Časom sa na jej strane vášeň vytrácala a vzťah spĺňal viac-menej spoločenskú funkciu, to bol pohlaď a pocit z jej strany. Naopak, na jeho strane sa začala vynárať istá deformovaná definícia lásky. Ona sa pre neho stala určitým majetkom, korisťou, niečím, na čo okrem neho nemá nik iný nárok.

To sa odzrkadľovalo aj v jeho správaní. Neustále kontroly, príkazy, zákazy a nariadenia. Bez jeho súhlasu nemohla pomaly ani na toaletu. Neexistoval nik, s kým by sa mohla stretnúť s jeho vedomím alebo za jeho prítomnosti. Stal sa ňou posadnutý.

Absenciu sexuálneho života s ňou si vedel vynahradiť ľahšími kamarátkami alebo ťažšími kamarátmi pri pive a liehovine. Postupne toho piva a liehovín bolo viac a s tým aj viac jeho “chorého” správania

Bolo to časté, no nikdy ju pri týchto pitkách nezabudol kontrolovať. Následné domáce hádky a jeho “poopičné” raňajšie ospravedlňovania v zmysle „už sa to nestane, miluje ju z celého srdca a nevie si bez nej predstaviť život.“

Až jedného dňa sa rozhodla s jeho obsesiou skoncovať. Bol preč. Pobalila kufre, deti a odišla k rodičom. Neboli nadšení, no je to ich dieťa a vnúčatá.

To ale netušila, že až teraz sa začne to peklo. Telefonáty, správy, sledovačky, ospravedlňovania. Prosto nevedel bez nej žiť. Zmena čísla, adresy, vzhľadu nepomohla.

Skúsil inú taktiku. Kvety, ospravedlňovania. Sladkosti pre deti, ospravedlňovania. Dovolenka pre jej rodičov, ospravedlňovania. A nakoniec sľuby, že sa všetko zmení, prestane aj s alkoholom, bude iný človek. No bola neoblomná. Tak sa nakoniec uchýlil k ten najzbabelejšej taktike v zmysle „naozaj bez teba nedokážem žiť, ak sa teraz nevrátiš, ráno ma nájdeš visieť na tom našom spoločnom strome“

Dostala strach o neho a o seba. Čo ak naozaj. Čo ak to všetko myslí vážne. To, že sa zmení, ako aj to že suicidálnu vyhrážku pretaví v skutok. Zniesla by potom výčitku, že to kvôli nej?

Sadla do auta a vyštartovala do noci. Našla ho pri tom strome. Na krku slučka a v očiach slzy. Tomu už neodolala. Ľútosť zvíťazila nad ráciom. Možno, že sa skutočne zmenil. Vrátila sa k nemu.

A áno, zmenil sa. Bol úplne iný človek. Pozorný, milý, zhovievavý. Nepil. Aj sa jej to začalo páčiť a prestala mať pochybnosť, či spravila dobre.

Prešli však týždne. A bol naspäť. Starý známy On. To všetko si starostlivo naplánoval a teraz sa už riadne poistil. Svojou pretvárkou a snažením si za ten čas naklonil na svoju stranu deti a nenápadne ich infikoval poukazovaním na všetky matkine negatíva. Samozrejme, veľa z nich vykonštruovaných.

Už sa nevedela brániť. Vedela, že deti už s ňou nepôjdu. A ona bez nich tiež nie. Nezostávalo jej nič iné, ako to trpieť. Trápenie jej uľahčoval alkohol, čím ďalej, tým viac. Týmto sa jej obraz pred všetkými len zhoršil. Nevedela ako ďalej. K alkoholu tajne pridávala aj oxazepam.

Jedného rána nevstala do práce. Jej dcéra vošla do izby. Chytila ju za ruku so slovami „Mama vstávaj, zmeškáš!..“ V tom si uvedomila, že jej ruka je ľadová a mama nedýcha.

Lekár konštatoval smrť otravou liekmi v kombinácii s alkoholom. Bolo mu ťažko oznamovať takéto zistenia a v tomto prípade to bolo ešte ťažšie, keď mal pozostalým oznámiť, že neprežil ani plod, ktorý už istý čas nosila po srdcom.

Pár dní na to náhodný športovec ohlásil 158-ke obesenca na jednom strome. Bol to ten ich spoločný. Naozaj bez nej nedokázal žiť…