Odišla od neho aj s malým!

Konečne sa Ivane podarilo uspať malého. No modlila sa aby ho Kubo, keď príde nezobudil. Už zopár krát sa mu to podarilo. Nezvykol byť hlučný, keď prichádzal z krčmy, väčšinou si hneď ľahol v obývačke na gauč a zaspal. No zopárkrát ho zamotalo viac a niečo zhodil, rozbil, to malého zobudilo. Ivana sa s nim v takom stave nerozprávala, vedela, že to nemá zmysel a ráno si nič nebude pamätať. 

Dnes to bola klasika. Bol celkom ticho. Trochu zašramotil kľúčom pri otváraní dverí, no šiel klasicky rovno do obývačky. Síce taká klasika to až nebola. Tentokrát ešte nejakú polhodinu svietil, dvakrát bol fajčiť na balkóne až potom zaľahol. Až ráno Ivana zistila, že si sebou domov doniesol ešte fľašu vína na “dorazenie”. Doteraz to nerobil. 

Už dva mesiace takto chodil Kubo domov. Ráno vstal postupne začal byť nervózny a depresívny zároveň, tak sa opäť vybral do baru. Spočiatku sa Ivane ospravedlňoval, no postupne ostal už len pri sebaľútosti a poukazovaní na nespravodlivosť sveta a života. 

Už to je dva mesiace, čo ho prepustili z práce. Práce, v ktorej po dlhých rokoch snaženia dosiahol jednu z top pozícii. Vedenie firmy sa voči nemu snažilo byť lojálne a do výpovede napísali organizačné dôvody aj s odstupným, namiesto hrubé porušenie pracovného poriadku. Po druhom raze, keď bol prichytený pod vplyvom dostal ešte jednu šancu. Zbabral ju. 

Je pravda, že jeho práca bola náročná a stresujúca. Tak začal tú záťaž zjemňovať alkoholom. Spočiatku po troche až ku koncu vedel v rámci pracovnej doby vypiť aj pol litra destilátu. 

Tak zostal bez práce, s malým dieťaťom, ženou a hypotékou. Ťaživú situáciu začal viac zjemňovať alkoholom. Ten mu vytvoril akýsi obranný plášť pred vonkajším svetom. Dával mu pocit spokojnosti vo svojom novovytvorenom svete. Postupne sa prestal zaujímať o okolie, o blízkych, o seba ako človeka. Fyzicky aj psychicky upadal. Za triezva pomaly nebol schopný ničoho. Telo sa mu chvelo, nemal síl, nevedel premýšľať. Potom stačilo pár pohárov vína a bolo všetko OK.  

Ivana sa spočiatku snažila. Dohovárala, prehovárala, kričala, plakala. Aj sľuboval, že to je naposledy. No alkohol vyhral a stále vyhrával. 

Prešlo ďalších pár dní bez zmeny. Ivana si postupne pobalila veci a rozhodla sa, že zajtra už odíde aj s malým za mamou. Ešte stále v duši chovala takú malú nádej. Čo ak dnes príde triezvy? Neverila tomu už a zároveň chcela. Prišiel klasicky, naliaty. Tak si ľahla k malému a pomaly zaspala s myšlienkou, že zajtra sa to už skončí, zajtra s malým odíde. Nech si Kubo robí čo chce! Bola strašne unavená, zaspala okamžite. 

Kubo v ten večer doma pokračoval vo svojej seanse. No už sebou nosil domov dve fľaše vína na “dorazenie”. Po tej druhej bol tiež strašne unavený. Zaspal okamžite aj s horiacou cigaretou v ruke. Zaujímavé bolo, že gauč nezačal horieť plameňmi, ale len čmudil. 

Zobudil sa o pár dní na JIS-ke. Hasičom dalo veľa námahy, kým všetkých z toho zadymeného bytu vyniesli. Kým evakuovali aj ostatných susedov, ktorí ich zalarmovali. 

Lekárom dalo veľa námahy, kým ho dostali z tej otravy splodinami a alkoholom. 

Prvé jeho slova tvorili otázku, kde je manželka s malým? Sestra zavolala lekára a ten mu povedal, čo v živote počuť nechcel. “Bohužiaľ tých sa nám zachrániť nepodarilo.” Ten zbytok duše, čo mu ešte alkohol nechal sa v tej chvíli rozpadol na kúsky. Z očí tiekli slzy.

Odišla od neho aj s malým. Navždy. Ak by vládal, asi by sa rovno rozbehol k oknu a šiel za nimi. Tak zostal sám. Ostal mu len holý život a jediná voľba. Čo zvolí? Ktovie…