To by potom 80% Slovenska bolo alkoholikmi!

Možno si vypijem, no nie som alkoholik, aby som to denne vyhľadával. Mám rodinu, prácu, nemôžem si dovoliť niečo také. A vypijem si pri nejakej príležitosti. Niekto má narodeniny či iný sviatok, tak sa oslavuje a pije sa. A sem tam si dám dve tri pivá k obedu či večeri. Nie som alkoholik. To by potom musel byť alkoholik každý koho poznám. 

Ospravedlňovanie pitia ako jedno z rizík 

Áno, alkohol je súčasťou našich životov už dlhý čas. Paradoxne sa v mnohých rodinách stal symbolom zdravia, hlavne pri rôznych prípitkoch. Pripíjame si na zdravie s jednou z najhorších drog. 

To že pije každý, nemusí byť alkoholik? Áno, z určitého pohľadu. Pokiaľ si pod pojmom alkoholik predstavujeme človeka, ktorý je stále opitý, ktorý hľadá akúkoľvek možnosť dostať sa k alkoholu. Ak máme o alkoholikovi takýto obraz, tak tí ostatní asi alkoholici nie sú? Či?

Alkohol je rafinovaný

Teraz sa nemyslí chemická vlastnosť. Ak by bol alkohol živý tvor, bol by najrafinovanejší, najprefíkanejší zo všetkých. Hneď po prvom kontakte nášho mozgu s omamnou, povzbudzujúcou, uvoľnujúcou … silou alkoholu sa mozog nastaví na ďalšie možnosti jeho príjmu. Tak bez svojej vlastnej námahy vie vytvoriť príjemný pocit. 

Šťastný je ten, koho mozog alkohol hneď prvý krát odmietne. Aj za patričných fyzických javov. 

Ostatných pekne pomaličky núti premýšľať, kto a kedy niečo oslavuje. Kedy a kde vznikne príležitosť môcť si dať. Pomaličky, nenútene. Necháva nás myslieť si, že ho máme pod kontrolou. 

A tak si časom v našom mozgu vytvára stále miestečko, z ktorého ho už bude ťažko vyhnať. Zapáli si malý ohník. Ohník, ktorý pri občasnom prikladaní ostane tlieť alebo z neho vznikne veľký požiar, ktorý spáli nás a všetkých naokolo. 

Situácií, ktoré pomáhajú rozhorieť veľký požiar je veľa. Stačí jedna hraničná situácia, neočakávané neštastie. Aj na to môže ten ohnik čakať. Vstúpi do procesov uvažovania a všepne, že najlepším riešením je obrniť sa alkoholom. Že vtedy to zvládneme ľahšie. Lenže ak na to pristaneme, vstúpime na nebezpečnú cestu, z ktorej sa nemusíme vrátiť. 

Preto ak si myslíte, že ešte nie ste alkoholici, no pijete tak ako bežný slovák, skúste premýšľať. Čo by ste robili, ak by sa vám prihodilo niečo zlé, neočakávané. Riešili by ste to aj alkoholom?

Naopak, tiež skúste premýšľať, ak by vás stretlo šťastie, resp. bohatstvo a nemuseli by ste do konca života pracovať. Stal by sa následne súčasťou takého blahobytu aj alkohol?

Do tretice, nemusíte premýšľať ale skúsiť. Minimálne mesiac sa nedotknúť alkoholu. Optimálne dva. Ideálne tri. Následne zistíte do akej miery vo vás ten oheň tleje.