Závislosť od alkoholu berie postupne všetko! Aj takto

Závislosť na alkohole či iných drogách je pre človeka dláždením cesty do pekla. Závislosť, jedna pekná mrcha, ktorá vás vycicia do posledného dychu. Ak sa s ňou nerozídete a necháte ju aby vám riadila život, oberie vás o všetko a nakoniec sa pokúsi vziať vám aj to najcennejšie čo máte. 

Volajme ho Jožo. S alkoholom začal v puberte. Ako každý mladý chcel vyskúšať a následne sa za pomoci neho aj zaradiť do partie rovesníkov, v ktorej alkohol a tráva hrali hlavnú úlohu v trávení voľného času. Jožovi to aj pomáhalo preklenúť prvotné ostychy v nadväzovaní kontaktov s dievčatami, vedel sa viac uvoľniť a v alkoholovom opojení vedel viac bezprostredne prejaviť svoju radosť pri akejkoľvek zábave. 

On si to neuvedomoval, no alkohol pomaličky začal vytvárať pevné puto s jeho mozgovou štruktúrou a prispôsobovať si ju svojim potrebám. Jožo neriešil hrozbu závislosti, alkohol bral za samozrejmosť, nakoľko bol bežnou každodennou súčasťou životov ľudí, s ktorými sa stretával. 

Jožo pomaly dospel. Skončil strednú školu, skončil vysokú školu, kde tiež alkohol tvoril neodmysliteľnú súčasť internátneho života. Nebolo oslavy, sviatku, príležitosti, pri ktorej by nebolo alkoholu. Alkohol mu pomáhal nielen pri odviazaní sa ale vyplnil aj smutnejšie chvíle v živote. Ľahšie prekonával smútok z prvého rozchodu, z nezvládnutej skúšky, z prvej výpovede v práci a ďalších bežných ľudských trápeniach. 

Alkohol mu pri ťažších životných skúškach vytvoril brnenie, ktoré pozostávalo z názoru, že svet je voči nemu nespravodlivý a ľudia sú zlí. Preto musí pre zvládnutie takých situácií utiecť do svojej reality, ktorú mu vytváral alkohol. 

Pritom si neuvedomoval, že alkohol ho podvedome nútil vytvárať si situácie, ktoré viedli k jeho negatívnym náhľadom na akýkoľvek stav, v ktorom sa vyskytol. Všetko v živote prestávalo byť podľa jeho predstáv.

V každom zamestnaní našiel niečo alebo niekoho, čo nebolo v súlade s jeho skresleným pohľadom na život. Preto túto frustráciu musel zjemňovať alkoholom. V každom vzťahu nachádzal na partnerke vlastnosti nekorešpondujúce jeho predstave dokonalosti. Tak si stále vytváral, resp. jeho podvedomie závislé na alkohole ho nútilo vytvárať si situácie, ktoré boli podmienene spojené s alkoholom. Hádky v práci, hádky doma, fluktuácia, promiskuita a pod. 

Čím ďalej boli tieto situácie neznesiteľnejšie. Čím ďalej potreboval viac a viac alkoholu na to nimi preklenúť. Už si nevedel nájsť zamestnanie, v ktorom by vedel vydržať. Už nevedel spolupracovať s ľuďmi. Nevedel si udržať stabilný vzťah. Všetko bolo podriadené alkoholu. Život mu prestal dávať zmysel. Naplnenie nachádzal v alkohole. Ten mu na chvíľu priniesol pocit šťastia a istoty. Stal sa jeho otrokom.

Už nemal zamestnanie, nemal partnerku, dochádzali mu aj peniaze za majetok, ktorý rozpredal. Odchádzalo mu zdravie. Odchádzal z neho život. 

Už to nebol človek. Bol to robot poháňaný alkoholom. Jeho riadiaca jednotka  bola živená touto návykovou látkou, čomu podriaďovala konanie celého stroja. Jožovým domovom sa stala ulica. Jeho rodinou jemu podobné stroje. Naplneným dňom bol pre neho ten, kedy dostal potrebnú dávku alkoholu. Robil pre to všetko. Žobral, hrabal sa v smetiach, kradol a postupne už nemal ani zábrany fyzicky ublížiť, aby sa dostal k peniazom na chľast. 

Postupne viac a viac klesal po tejto zničujúcej špirále závislosti. Špirále, na ktorej konci je samotný Koniec! Jožo tento boj aj vojnu prehral. Svoj život odovzdal krutému démonovi. Ostala po ňom krátka spomienka v čiernej kronike miestneho denníka, ktorá postupne v archíve zapadla prachom. Alkohol si spravil ďalšiu čiarku vo svojom notese smrti!